Sviatok mimózy, (Fête de la mimosa)
Súčasťou sviatku sú denné i nočné sprievody, sochy z chlpatých žltých guličiek na alegorické vozy vyrába celé mestečko
Provensalsko je región, ktorý sa oplatí navštíviť i v tomto období. Slnko svieti cez obed tak, že na pláži sa smažia prví odvážlivci a vŕšky okolo Nice a Cannes sú už žlté od kvitnúcej mimózy. Doviezli ju sem v 19. storočí z Austrálie a ona sa ešte stále neaklimatizovala - kvitne v januári a februári, keď je na jej rodnom kontinente leto.
V roku 1929 na to doplatila, lebo nečakane udreli také mrazy, že takmer všetky stromy vymrzli a ich obnova trvala dva roky. Na jej počesť odvtedy v Mandelieu la Napoule (neďaleko Cannes) vo februári organizujú Mimózový festival.
Keď som na ňom bola po prvýkrát, akousi náhodou sa mi pošťastilo dostať priamo do obrovského hangára, kde sa pripravujú figúry do sprievodu. Poctivo na nich pracuje celá dedina, mládež i stárež: niektorí trhajú vetvičky na menšie kusy, ďalší ich priväzujú na mohutné kovové konštrukcie, ktoré tvoria základ sôch. Na ozdobu sa spotrebuje až okolo dvanásť ton kvetov, takže si viete si predstaviť, ako to vnútri rozvoniava.
Súčasťou festivalu sú vystúpenia pouličných umelcov, voľba Kráľovnej mimózy a denné i nočné sprievody na promenáde popri mori. Zúčastňujú sa ho alegorické vozy, blázniví klauni, tanečníci na chodúľoch, bubeníci, mažoretky... Mnohí z nich rozhadzujú žlté kvety, určite si nachytáte za kyticu.
Nesmie chýbať ani trh s miestnymi produktmi - ten si rozhodne nenechajte ujsť. Francúzi využívajú všetko, čo im poskytuje príroda a ešte to rafinovane kombinujú. O syroch sa toho už popísalo dosť, viac ma prekvapili klobásy: gaštanové, figové, olivové, orechové, medovo-levanduľové či čučoriedkové (tie posledné i modrastou farbou). Na moju otázku, či sa to tak trochu nebije so slaným mäsom, mi predavač vysvetlil, že ovocie mu len dodá tu správnu chrumkavosť. Ochotne mi odkrojil z každej kúsok a nútil ma ochutnávať, prežúvať a rozoznávať ich jemné nuancie, pripadala som si ako taký mäsový sommelier. Mal pravdu, klobásky boli iné – ale skvelé.
Možno si tu zakúpiť i kytičku mimózy, nazývanej aj zimné slnko. Po vynájdení špeciálneho prášku, ktorým sa životnosť kvetov predĺžila na osem dní, sa poľnohospodári vykašľali na ovocné stromy a začali sa venovať len chlpatým žltým guľôčkam. Sú vyhľadávanou surovinou pre výrobu parfumov, sviečok, mydla a marmelády. Navyše, keď ju raz isté dievčatko natrhalo pre svoju mamu a ukrylo na noc do vlhkej práčovne, zistilo sa, že jej kvitnutie možno urýchliť – halúzky boli do rána plné kvetov. Dnes Mandelieu la Napoule exportuje do sveta okolo 8 miliónov kytíc ročne, a to už je iný kšeft.
Ak si chcete jednu natrhať osobne, zájdite na prechádzku do najväčšieho mimózového lesa v Európe v pohorí Tanneron. Žlté stromy sa nad vami budú klenúť ako zlatá brána a z vŕškov dovidíte až na zasnežené Alpy. .
Pozri aj :
Karneval v Nice
Sviatok citrónu, Menton
Sviatok fialiek, Tourrettes sur Loup
7 Dní
