Kvetinový sprievod, Bloemencorso Bollenstreek
Farebný a voňavý konvoj vozov s kvetinovými sochami a súsošiami pomaly putuje z dedinky do dedinky a všade sa na čas zastaví, aby si ho každý mohol do sýtosti vyobzerať. Stačí si len vybrať to správne miesto, kde si naň počkáte.
Keďže viac ako tretina holandského územia leží pod úrovňou hladiny mora, obyvatelia od nepamäti bojovali so záplavami. Vodu odčerpávali mlynmi a odvádzali nehlbokými kanálmi, ktoré dodnes pretkávajú krajinu ako pavučina. Im vďačí príroda za smaragdovú zeleň, ale aj inšpiráciu pre architektov - väčšina rozkošných domčekov, ktoré okolo nich vyrástli, sa môže pochváliť terasami priamo na hladine. Poľami sa premávajú plachetnice – nie, to nie je preklep, mnohé grachty sú také úzke, že ich takmer nevidíte, navyše ležia na rovnakej úrovni ako pôda, takže sa zdá, že loďky sa plavia uprostred zeleniny.
Obrobený je doslova každý centimeter. Holanďania doviedli umenie pracovať s flórou do dokonalosti. Celá krajina pôsobí ako jedna obrovská výstava kvetov, farby sa prelínajú a jedno čarokrásne zákutie strieda druhé. Keby sa raz súťažilo o najkrajší vidiek na svete, zaručene by vyhralo Holandsko!
Baví ma chodiť i po malých dedinkách. Domy majú obrovské okná bez záclon a na parapete sú porozkladané sošky zvierat, modely lodí, kvety alebo aj hocijaké iné serepetičky. Priedomia sú vymakané, akoby sa o každé jedno staral odborník. Medzi ozdobnými kvetináčmi stoja malé bicyklíky, trpaslíci, ježkovia, krtkovia, rôzne súsošia a originálne poštové schránky. Na kríkoch visia vtáčie búdky, o fontánu sa opiera kamenná mačka. Okolo domov sa vinú grachty, posiate leknami, občas ústiace do jazierok (v súvislosti s Holandskom proste nemožno nepoužívať zdrobneniny!). A tak, ako u nás mnohí parkujú pred domom svoje auto, veľa Holanďanov parkuje pri záhrade svoj čln.
Podobne sa dá básniť o miestnych sídliskách. Veľmi často pri nich býva obora s domácimi zvieratami ‑ ovcami, kravami, koňmi i kozami. Kanály sú zase plné kačiek a labutí. Tu je radosť byť dieťaťom. Mestským detvákom sa určite nestane, že by pri pohľade na auto s ošípanými zvolali: ,,Aha, mami, kujátka vezú!“ ako sa kedysi zadarilo môjmu bratovi. :)
Jednou z príležitostí spoznať i zabudnuté ,,konce sveta“ je Kvetinový sprievod Bloemencorso. Prvýkrát sa konal v roku 1947, dôvodom bola snaha o povzbudenie morálky po druhej svetovej vojne. Prehliadku tvorilo pár kyticami a girlandami vyzdobených áut a vozíkov, sprevádzaných miestnou kapelou. Do histórie sa však zapísal istý Willem Warmenhoven, pestovateľ amarylisov z Hillegomu, ktorý prišiel s nápadom vystaviť na voze formu v tvare veľryby, do posledného kúska pokrytú hyacintmi.
Akcia mala veľký úspech a o rok neskôr Hillegom vyzval susedný Sassenheim, aby sa pridal. Vznikol výbor, ktorý koordinoval prípravu, postupne sa zapojili i ďalšie dedinky a mestečká. Pribúdalo aj divákov, najprv len z Holandska, no napokon začali prichádzať z celého sveta. Dnes sa na najväčší kvetinový sprievod v krajine chodia každý rok pozerať desaťtisíce ľudí.
Bollenstreek (Cibuľkový región), teda úsek od Leidenu po Haarlem, je zľava ohraničený Severným morom. Vnútrozemie patrí pestovateľom, je plné políčok s narcismi, tulipánmi a hyacintmi, na jar vyzerá zhora ako farebná šachovnica.
Kvety, určené na šľachtenie, musia byť včas zrezané, aby všetka sila šla do cibúľ. No a práve ony sa používajú na zdobenie vozov, zvaných ,,praalwagens". Každý rok je zadaná téma a stovky dobrovoľníkov sa ju snažia čo najlepšie vystihnúť pomocou sochy či súsošia, ktoré kompletne pokryjú celými hlavičkami alebo lupienkami, no využívajú i kytice a cibuľky.
V piatok pred prehliadkou sú umelecké diela na kolesách predstavené v centre Noordwijku, skadiaľ na druhý deň vyrazia na 42-kilometrovú cestu. Vedie cez dedinky a mestečká Voorhout, Sassenheim, Lisse (aj okolo parku Keukenhof), Hillegom, Bennebroek, Heemstede a končí sa večer v Haarleme, kde sú potom vozy vystavené ešte aj v nedeľu.
Trasa je rozpísaná do najmenších detailov. Dozviete sa, kedy putovný cirkus dorazí do obce, koľko tam bude stáť, aby si ho každý mohol do sýtosti vyobzerať a kedy sa zase pohne ďalej. Stačí si teda len vybrať to správne miesto, kde si naň počkáte.
Ja som sa rozhodla pre Sassenheim. Keď som vystúpila z vlaku, na listoch sa ešte trblietali kvapky dažďa, oblaky mali výhražnú, tmavomodrú farbu, no o chvíľku vysvitlo slnko. V Holandsku sa počasie strieda veľkou rýchlosťou, čo len zvýrazňuje fotogenickosť krajiny, veď si len predstavte skoro čiernu oblohu a v popredí už osvietené, takmer krikľavo žiarové kvety...
Veľmi rýchlo mi bolo jasné, že idem správnym smerom, vzduch bol taký prevoňaný hyacintmi. Autá práve dorazili, zaberali takmer celú hlavnú cestu dediny. Tí, čo sa na nich priviezli, sa vybrali na obed či na kávu alebo postávali okolo a vychutnávali si obdiv obecenstva. Masy domácich i turistov si obzerali jedno dielko za druhým ako v galérii, ochkali, žasli, fotili a robili si selfíčka.
Obyvatelia Sassenheimu ponúkali pred domami malé občerstvenie, i ja som si dala kávu a koláčik a vybrala sa na obhliadku. Vozy boli nádherné a na slnku priam svietili. Páčila sa mi „skrinka“
z tradičnej bielo-modrej delftskej keramiky, vytvorená tisíckami drobučkých hyacintov; maják, stojaci v záplave gladiol i omamne rozvoniavajúci tyranosaurus, ceriaci zuby na okoloidúcich. Stál tu aj kamión, ozdobený popínavými rastlinami a niekoľko áut a autíčok, ktoré mali na strechách také obrovské kytice, že sa v nich takmer strácali.
Okolo tretej sa Bloemencorso dalo do pohybu. K farbám a vôňam pribudla hudba, tanečníci a herci. Fialový orol, obklopený bielou parou, sa pomaly otáčal zo strany na stranu, rušňovodič v uniforme, postávajúci pri svojej lokomotíve, horlivo mával obecenstvu. Veselý sprievod prešiel popred kostol a zmizol za zákrutou, no ešte hodnú chvíľu sme vo vetre cítili sladký odér hyacintov...
Pozri aj:
Park Keukenhof, Lisse
Tulipánové (a iné) polia, Bollenstreek, (t.j. oblasť od Leidenu po Haarlem)
1 Deň
