Karneval v Nice a Kvetinová bitka

Destinácia

Nice

Francúzsko

Obdobie

Február

Trvanie

Karneval v Nice a Kvetinová bitka, Carnaval de Nice et La Bataille de Fleurs

V Provensálsku vedia, ako prilákať turistov aj mimo leta – stačí pár farebných, voňavých festivalov. Jedným z nich je slávny karneval, ktorého súčasťou je aj kvetinová bitka.

Vďaka miernemu podnebiu totiž v tejto južnej časti Francúzska už teraz kvitnú kvety a dozrievajú pomaranče. Sotva vystúpite z lietadla, prekvapia vás horúce slnečné lúče a úžasne modrá obloha. V tráve pri ceste zazriete divé kosatce a okolité vŕšky sú žlté od mimózy. Mestečká rozhodne nespia, práve naopak, majú svoju atmosféru - organizujú množstvo sviatkov, trhov a karnevalov. Ak chcete aspoň na chvíľu uniknúť mrazom a načerpať trochu energie, nenájdete vhodnejšie miesto.

Najstaršia zmienka o karnevale v Nice pochádza už z roku 1294, sprievod alegorických vozov sa koná od devätnásteho storočia. No moderný karneval sa zrodil až v roku 1882, keď do mesta prvýkrát triumfálne vstúpil Kráľ, obrovská bábka, ktorá potom trónila v centre, akoby dozerala na zábavu.

Oslava života sa napokon stala hlavnou zimnou udalosťou na Riviére, v súčasnosti trvá takmer tri týždne a láka turistov z celého sveta. Bonusom je určite i príjemné počasie, cez obed je tak teplo, že pláž je obsypaná ľuďmi a mnohí sú už dokonca v plavkách! Predstavte si, že pojedáte čerstvé croissanty sediac v reštaurácii na kameňoch, vôňa kávy sa mieša so slaným odérom morských vĺn a opodiaľ škriekajú čajky...

Po dlhom zimnom období vás Provensálsko doslova nabije energiou. Žiadny div, že tu majetní, najmä anglickí a nemeckí dôchodcovia trávia všetky studené mesiace.

Karneval sa začína na námestí Massena, kde Jeho veličenstvo Kráľ so svojou Kráľovnou oficiálne preberú kľúče od mesta. Majestátne figuríny, vysoké niekoľko metrov, tu potom trónia počas celého trvania. Ich výzor je inšpirovaný témou, či už je to Kráľ piatich kontinentov, Stredozemia, Modrej planéty, Energie, Hudby, Športu, alebo Umenia. Trebárs trón Kráľa gastronómie tvoril hamburger s operadlom z bagiet a kráľovná Charlotte bola rovno zasadená do lákavého jahodového koláča, takže som pri pohľade na ňu začala uvažovať, kde je najbližšia cukráreň.

Vo vybrané dni sa koná denný či nočný karnevalový sprievod alebo Bataille de fleurs, v preklade Kvetinová bitka, ktorá však bitkou vôbec nie je. Prvýkrát sa konala v roku 1876.

Jej hlavnou atrakciou sú vozy, prebohato vyzdobené kvetmi. Prevláda mimóza, ale zazriete aj karafiáty, gerbery, kaly, ruže, tulipány, orgován, ľalie a dokonca i orchidey. Kedysi šlo len o výmenu kytíc pre pobavenie turistov, no postupne udalosť prerástla do pompéznej ukážky práce domácich producentov. Po Anglickej promenáde pomaly putujú umelecké diela -  vysoké kovové konštrukcie, omotané voňavou flórou a na ich vrchole stoja dievčatá v jedinečných kostýmoch. Mávajú publiku a rozhadzujú kvety najprv z pripravených vedierok, no postupne začnú trhať i tie z vozov. Nad hlavami vám lietajú celé kytice a deti i dospelí pištia, jačia a naťahujú ruky, snažiac sa chytiť čo najviac. Pôvodne sa vraj myslelo, že si i publikum prinesie voňavú „muníciu“ a bude ju metať po účastníkoch prehliadky, no nápad sa neujal.

Súčasťou sprievodu je množstvo tanečníkov, hudobníkov a masiek z rôznych krajín. K potešeniu obecenstva sporo odeté brazílske krásky s motýlími krídlami, elegantné jazdkyne v bielych parochniach, bábiky s vlajúcimi goliermi. Talianska kapela, čo hrala kliešťami, kanvicou i toaletnou misou. Nafukovacie kone, ktoré akoby svojim nosičom vyrastali z tela, pôsobiace ako nežné prízraky. Dymiaci dinosaurus, naháňajúci hrôzu. Rybári, ťahajúci si svoj jagavý, striebristý úlovok po oblohe nad sebou... No dovolím si hrdo tvrdiť, že u komentátora mali najväčší úspech slovenské mažoretky Flowers z Prešova, referoval nám o každom ich pohybe. Nedali sa zahanbiť ani Juhoameričankami, ktoré v rytme samby temperamentne natriasali poprsím. Keď šli Slovenky okolo, môj sused sa prehol cez ohradu, aby mal lepší výhľad a fotil, divže nezavaril fotoaparát.

Mimoriadne pôsobivou atrakciou sú gigantické balóny rôznych tvarov, ktoré sa zľahka vznášajú nad davom. Predstavte si čosi ako pomaľované, nafúknuté jelitá, predstavujúce draka, škorpióna či človeka. Drží ich niekoľko vodičov, ktorí ich pomocou šnúr majstrovsky ovládajú. Niekedy priblížia dvoch panákov k sebe, akoby sa bozkávali, inokedy mohutnú bábku naklonia k ľuďom, akoby si ich chcela obzrieť zblízka. Chvíľu ju nechajú plachtiť, potom ju vodič prudko pritiahol nižšie, až temer padla na čumák.

Celý tento cirkus obíde promenádu aj druhýkrát, ale už to nie je ono. Prvý raz sa totiž pred vami týčili obrovské hory kvetov, no ku koncu vozy vyzerajú ako ošklbané sliepky. darmo sa dievčatá usmievajú od ucha k uchu a oduševnene mávajú. Každé vraj rozhádže okolo stotisíc kvetov! Veď sme si aj všetci odnášali väčšiu či menšiu kytičku...

Na ceste po nich ostali tony konfiet a papierových stúh, no nie nadlho – za posledným vozom už boli pripravené upratovacie vozidlá.

Ak chcete vidieť denný či nočný karnevalový sprievod, Corso Carnavalesque, môžete si buď kúpiť lístky na tribúnu alebo ho sledovať stojac popri ceste.

Večer ulice praskajú vo švíkoch. Začína sa o deviatej, no ak chcete chytiť dobré miesto, mali by ste sa na chodníku utáboriť už o ôsmej. Domáci to berú s nadhľadom, cudzinci sú občas v bláznivých maskách, najmä alkoholom potúžení Angličania. Deti, zásobené penovými sprejmi, ktoré sa na vzduchu ihneď menia na šnúrky, sprejujú ako besné. Alebo rozhadzujú konfety v takých množstvách, že sa vám dostanú úplne všade. Keď som sa večer vyzliekla, vysypalo sa ich zo mňa na koberec asi kilo. Viem si živo predstaviť ranný upratovačkin komentár.

O deviatej sa alegorické vozy, už rozostavené okolo Záhrady Alberta I, dajú do pohybu. Sú to obrovské kolosy, majstrovské diela, na ktorých mesiace pracovali stovky nadšencov. Na dlhých podvozkoch sa vezú aj dvadsať metrov vysoké sochy z papierovej hmoty s pohyblivými končatinami. Boli navrhnuté rok vopred a pracovalo sa na nich v ateliéri ,,Maison du Carnaval“, ,,Karnevalový dom“. Každá dielňa sa snaží vyrobiť niečo originálne. Výsledok je tak vysoko sofistikovaný, že ak nemáte program s vysvetlením, ani ho nepochopíte.

Aby ste mali predstavu: keď bol témou Kráľ športu, jeden z vozov, Pakt s diablom, zobrazoval tých, čo sú pre medailu schopní aj Luciferovi dušu upísať: obrovské diablisko so svietiacimi očami pomaly otáčalo hlavou sem i tam, v kotle sa varil neférový atlét a okolo poletovali malí čertíci. Spomínam si na voz, kde bol vyvalený nechutne sa uškŕňajúci šejk, v ruke držal udicu, na nej visela bandaska..  a okolo krúžili autá s ľuďmi rôznych národností a všetci sa modlili k tej bandaske benzínu. ,,Ochrana francúzskeho jazyka“ bolo dlhé jazyčisko, na ňom stál superman a ľudia so slovníkom v jednej ruke a mečom v druhej. Pán s dlhokánskym červeným nosiskom predstavoval „Diktatúru sommelierov“, ktorí jediným posudkom môžu kariéru vinára zničiť alebo ju vyniesť do nebies. „Návrat Gargantuu“ stelesnil rozvalený Gerard Depardieu, nesúci si na ruke maličkého Putina, ktorý ho kŕmil kaviárom. Nuž, symbolika je jasná, herec sa na protest proti vysokým daniam odsťahoval do Moskvy. Potravu budúcnosti reprezentovala geneticky modifikovaná zelenina – nahnevané mrkvy, cibule a vražedne sa mračiaci hrášok, ale aj vedec s maniackou iskrou v oku, pokúšajúci sa stvoriť nové zvieratá. Francúzi nezabudli ani na milovaného komika Coluchea (vo filme Krídelko alebo stehienko hral syna Luisa de Funès), ktorý zahynul pri nehode a dnes varí niekde hore v oblakoch...

No a samozrejme, sprievod sa nezaobíde bez politikov a už vôbec nie bez kancelárky Angely Merkel. Tá svoju ,,kapustnicu“ varí celej Európe, i keď asi každému nejde dole krkom. Politička sa iste necítila urazená, spravili z nej sexi mladicu v tirolskom kroji.

Za ňou nasledoval vtedajší francúzsky prezident François Hollande, ktorého spodobili ako sedí na hromade smradľavých syrov s názvami ,,Deficit“, ,,Nezamestnanosť“ či ,,Kríza“ a pokojne sa usmieva, lebo je nad vecou - ,,malichernosti“ ho predsa nerozhádžu. I Putin dostal svoje.

Pred tribúnami pochodovali bubeníci, orchestre, akrobati i grosses têtes, obrovské, smiešne hlavy, ktoré si ľudia nesú na pleciach. Aby sa do nich dostali, musia ich najprv zvaliť na zem, potom do nich vlezú a ešte si vnútri upravujú molitan, aby ich konštrukcia neotlačila. Keď idete okolo, vyzerá to ako po masakri, všade na chodníku samé nohy, ktoré sa ešte všelijako vykrúcajú, keď si ich majiteľ hľadá vhodnú pozíciu na to, aby sa mu podarilo vstať aj s hlavou.

Obrovské kolosy sa pomaly posúvali okolo Záhrady Alberta I, každý bol vítaný búrlivým jasotom. Občas to tresklo a zasypali nás konfety, poletovali nám nad hlavami ako vločky za snehovej víchrice. Hrali samé disko hity, takže som pretancovala celý večer, hoci som sedela. Prehliadka trvala takmer dve hodiny, potom boli kráľ a kráľovná opäť umiestnení na námestie Massena.

Oslava života trvá tri týždne, no kráľa čaká v posledný deň krutý osud – podľa starého zvyku ho spália na mori. Podľa legendy bude totiž vládnuť budúcemu karnevalu, len ak sa zrodí z vlastného popola. Veľkolepý ohňostroj nad Anjelskou zátokou je záverečnou bodkou za karnevalom, párty sa skončila.

A keby sa chcel niekto pred pôstom ešte kvalitne najesť, žiadny problém. Podvečer, keď teplota predsa len trošku klesne, nič nezahreje tak ako horúca rybia polievka. Tmavohnedý vývar, ktorý tu servírujú s kúskami opečeného chleba, nastrúhaným syrom a pikantnou cesnakovou omáčkou rouille. Odpozorovala som, že ani Francúzi nemajú jednotný názor na to, ako ju jesť. Niekto si ju vmieša do horúcej tekutiny, iný si ňou natrie kúsky chleba a hodí ich do nej alebo ju nimi zajedá. Je to vcelku jedno, chutí tak i tak!  :)

Pozri aj:

Sviatok citrónu, Menton

Sviatok mimózy, Mandelieu la Napoule

Sviatok fialiek, Tourrettes sur Loup

Ak sa ti článok páčil, zdieľaj ho aj pre ostatných, ďakujem:-)

Zdieľať na

Hľadaj Akcie a Sviatky