Výstava kvetov RHS Hampton Court Palace Flower show

Destinácia

Londýn

Veľká Británia

Obdobie

Júl

Trvanie

6 Dní

Výstava kvetov RHS Hampton Court Palace Flower show

Na najväčšej kvetinovej výstave na svete môžete obdivovať nielen nové odrody rastlín a naaranžované kytice, ale aj fontány, kŕmidlá, veterníky, sochy, lampičky, svietniky, záhradné domčeky a inšpiratívne modely záhrad

RHS Hampton Court Palace Flower show je najväčšia kvetinová výstava svojho druhu na svete. Prvýkrát sa konala v roku 1990 a hoci kvôli nej zabezpečili špeciálne vlaky z centra Londýna, zo stanice Waterloo, predsa len nik nečakal až také davy, aké sa napokon dovalili do tejto pomerne vzdialenej mestskej časti na brehu Temže.

Charitatívna Kráľovská záhradnícka spoločnosť, Royal Horticultural Society (RHS), ktorej úlohou je zhromažďovať informácie o rastlinách a podporovať záhradníčenie, sa v roku 1993 rozhodla organizátorom ponúknuť pomoc. Kým totiž ich vlastná najprestížnejšia výstava RHS Chelsea Flower show sa koná na obmedzenom priestore, tu bol obrovský pozemok i potenciál. A tak si dnes v areáli môžete obzrieť nielen najnovšie odrody nádherných kvetov (súťažiace o ceny), ale i dozvedieť sa, ako si doma dopestovať ovocie, zeleninu a koreniny a čo si z nich uvariť. Odborníci vám na mieru poradia, ako si vytvoriť záhradu, po akej túžite. U remeselníkov a umelcov nájdete vhodné náradie i rozličné ozdôbky. Určite vás inšpirujú aj inovatívne koncepčné zátišia od známych záhradných architektov.

Počas šiestich dní sa koná množstvo prednášok, ukážok a kurzov, niet čas na nudu. A domáci sa tešia na posledný deň, keď sa tesne pred koncom začne záverečný výpredaj...

Angličania milujú záhradníčenie. Rurálna idyla sa im spája so slovami jemnosť, harmónia, usporiadanosť. Na rozdiel od parkov pre francúzskych šľachticov, ktorých cieľom bolo vyžarovať veľkoleposť (ako Versailles, vybudovaný pre Ľudovíta XIV), anglické panstvá mali slúžiť skôr sťa duševné osvieženie.

Veľkú úlohu asi zohrala aj obrovská kampaň ministerstva poľnohospodárstva ,,Pestujte pre víťazstvo“ počas druhej svetovej vojny. V čase blokády a potravín na prídel boli obyvatelia vyzývaní, aby parky, ihriská i vybombardované priestory premenili na záhrady a nasadili najmä to, čo sa dá jesť.

Ja som sa do Hamptonu vybrala loďou z Richmondu. Bol to síce pekný výlet a spoznala som celkom novú stránku Londýna, no trvalo to hodinu (nazad vlakom iba 15 minút).

V areáli Hamptonského paláca stálo asi tisíc stánkov a v nich všetko, čo sa dá použiť v záhrade. Fontány, kŕmidlá, veterníky, sochy, krhly, klobúky, držiaky na poháre s vínom, lampičky, svietniky, záhradné domčeky... milión neskutočných nápadov! Všetko úžasné a vkusné, až mi sánka padla. Za jeden deň sa to ani nedalo poriadne postíhať.

Kúsok od vchodu sa rozkladali konceptuálne záhrady na tému Sedem hriechov. Nič gigantické, ale príjemne obsiahnuteľné a fascinujúce. Napríklad malá dymiaca a vybuchujúca sopka uprostred žlto-oranžových kvetov predstavovala Erupciu neovládateľného hnevu, plechovka vysypaných cukríkov zase Obžerstvo a plytvanie potravinami. Skleník s nápisom Peep show vyjadroval Žiadostivosť, lebo vraj kvety sú ako také prostitútky, čo sa ponúkajú včelám.

Upútalo ma fotogenické jazierko s červenými brusnicami a dozvedela som sa, že v Amerike sa toto ovocie oberá aj tzv. mokrou metódou. Farmári večer zatopia polia, s pomocou strojov očešú guľôčky z kríkov a tie ostanú plávať na hladine. Na druhý deň ich nasajú do zásobníkov a odvezú na spracovanie.

Výber ozdôb a najrôznejších serepetičiek bol obrovský, páčili sa mi romantické obrázky od Susan Entwistle, sklenené kvety od Carrie Anne Funnell (len sa obávam, že keby som si ich inštalovala dakde pred dom, veľmi rýchlo by zmizli) a nadchli ma v špeciálne impregnovaných farebných šatách oblečené sochy Susan Long. Fantastické!

Kto si kúpil niečo väčšie, mal k dispozícii nosičov – a keď chalani nemali čo robiť, pospávali vo fúrikoch  :)

V areáli sa dalo i najesť, či už vonku alebo v reštaurácii. V jednom z pavilónov predávali ovocie, zeleninu, koreniny a všetko, čo sa z toho dá vyprodukovať. Známe celebrity prednášali o rastlinách a o jedle, vystúpila dokonca i Mary Berry, britská spisovateľka, expertka na gastronómiu a televízna moderátorka, ktorej knižky vyšli aj nás (mňam, mám a odporúčam!). Škoda, že som ju nezastihla...

Dala som si domáci jablkový koláč a zakúpila božské omáčky a nečakane aj originálne syry. Mimochodom, britské syry sú najlepšie ukrývané tajomstvo krajiny! Aspoň teda ja som o nich veľa nevedela, a preto ma dosť prekvapili. (Neskôr som v potravinách dokúpila ďalšie a odvtedy ich milujem).

Možno sa vám zíde pár mojich amatérskych poznatkov:

- mature stilton (zrelý stilton) má modré žilky, vyzerá ako rokfort, ale je slanší a chutil mi ešte viac

- Davidstow cheddar with sunblush cherry tomatoes – typický čedar s kúskami paradajok. Vyrába sa v mestečku Davidstow, získal pár cien a je božský. Chuťovo pripomína bryndzovú nátierku mojej babky.

- White stilton with lemon and lime – mladý, biely stilton, ešte bez modrých žiliek, s kandizovanými kúskami citrónu a limetky (býva aj s brusnicami, čučoriedkami, mangom a marhuľami). Chutil ako jemne osladený tvaroh, no na tvaroh bol málo sladký a na syr zase príliš sladký

- Blacksticks blue - síce má v názve čiernu a modrú, ale v skutočnosti je žltý, a to vďaka prírodnému farbivu z amazonského kríka achiote. Pred jedením ho treba nechať aspoň hodinu odstáť mimo chladničky, potom sa v ústach topí ako maslo. Je plesňový, slaný a pripomína mi kačaciu pečeň. Ako je možné, že sa Britom podarilo utajiť niečo takéto pred svetom?! Tiež povyhrával dáke ceny a ja by som mu za chuť dala aj Nobelovku  :)

- Jamaican style Jerk Chilli and garlic cheddar – čedar s čili a cesnakom, najprv ma pošteklil na podnebí, potom to prešlo dozadu a pálilo ako šľak, až mi skoro slzy vyhŕkli

Aj takéto veci sa človek dozvie na anglickej výstave kvetov... :)

V hlavnom pavilóne boli najmä kvety v kvetináčoch a aranžované kytice z rezaných. Úchvatné! Najviac sa mi páčili malé, krikľavé orchidey a ruže (s menami ako Len pre tvoje oči, Morská víla, Biely obláčik, Purpurový tiger... )

Nestačila som si však pozrieť všetko. Keďže bol posledný deň výstavy, okolo 16.00 zahlásili, že sa začína výpredaj. Zazvonil zvonec a namlsané davy vzali priestory útokom, vrhli sa na všetko, čo nebolo priklincované! Mnohí mali so sebou vozíky a hádzali tam tie najkrajšie, neraz aj ocenené kusy. Celkom som im závidela, mne by sa črepníky do kufra nezmestili...

Ak sa ti článok páčil, zdieľaj ho aj pre ostatných, ďakujem:-)

Zdieľať na

Hľadaj Akcie a Sviatky