Sviatok Božieho tela v Sitges, Corpus Christi Sitges

K sviatku Corpus Christi v katalánskom Sitges neodmysliteľne patria kvetinové koberce v uliciach (jeden som pomáhala vyrobiť aj ja), výstava karafiátov, gigantické bábky a tancujúce vajce. V reštauráciách ponúkajú kvetinové menu, ktoré vyzerá ako avantgardné umelecké dielo.

Mestečko Sitges južne od Barcelony sa v šesťdesiatych rokoch preslávilo ako sídlo bláznov, čudákov, umelcov a neskôr aj homosexuálnej komunity. Plytké pláže, bohatý nočný život, luxusné butiky a množstvo lokálnych sviatkov však lákajú čím ďalej tým viac návštevníkov, hotely pribúdajú ako huby po daždi a ich ceny stúpajú. Tie v centre sú však nevysoké, každý v inom štýle, pastelové, secesné, s bielymi ornamentmi či okrúhlymi balkónikmi, a aj vďaka ním si kozmopolitný Sitges stále zachováva útulnú, bohémsku atmosféru.

Keď som v sobotu o deviatej plná očakávania vyšla von, mesto sa kúpalo v slnečných lúčoch. Väčšina ľudí ešte dospávala po prehýrenej noci, len trhovníci si už chystali tovar na slávnostne vyzdobenej promenáde Passeig Maritim. Medzi palmami boli naťahané siete a v nich pozapichované karafiáty, stánky skrášľovali kytice. Na pultoch rozvoniavali teplé plnené taštičky, domáce syry, klobásky a koláče s marcipánovými kvetinkami, našla sa aj bižutéria, topánky a veselé tričká.

Súčasťou sviatku bola expozícia kaktusov a bonsajov, v záhradách El Retiro otvorili výstavu karafiátov, ktoré sú vraj typické pre región. Chudák kvet, symbol socializmu, pre nás už navždy vyvrheľ, ktorý sa nám spája s červenou, sa tu zrazu vyskytoval ako jednofarebný i viacfarebný, nádherné boli marhuľové, maslové s bledoružovými alebo fialovými okrajmi a najúžasnejšie boli temne bordové a zelenkavé. Klinčeky mali v tento deň aj v mnohých baroch, reštauráciách a výkladoch a niektorým ženám sa na ušiach hojdali karafiátové náušnice.

Súťažilo sa aj o najkrajší balkón, takže fasády priam obtekali flórou. Na mnohých domoch hrdo svietili pamätné kachličky, pripomínajúce účasť či víťazstvo v minulých ročníkoch.

Aj deti sa zapojili, vymaľovali papierové kvety a ufúľané až po uši ich potom popriväzovali na mreže radnice.

V jednej cukrárni na počesť sviatku ponúkali jogurtovú zmrzlinu s marmeládou z lupienkov ruží, v druhej fialkovú, ozdobenú scukornatenými fialkami. Na obed som si dala ,,menu de flores“. V okrúhlej miske mi priniesli zapekanú kačaciu pečeň, ozdobenú žltými a fialovými okvetnými lístkami macošiek, k nej plátky teplého orieškového chleba. Vyzeralo to ako avantgardné umelecké dielo, až mi bolo ľúto zjesť ho. Na drink som zašla do do baru Casa Bacardí, kde sa nachádza i výstava o histórii značky a jej spojení s mestom. Obchodník Facundo Bacardí Massó, ktorý ju v roku 1862 založil, sa totiž narodil a vyrástol v Sitges, až neskôr emigroval do Santiago de Cuba. Tam si otvoril si liehovar a po mnohých experimentoch sa mu podarilo vyrobiť kvalitný rafinovaný biely rum, ktorý dnes patrí medzi najkonzumovanejšie na svete. A slávny netopier z loga má na promenáde dokonca i vlastnú sochu.

Poobede som sa prešla tienistými uličkami centra, nad ktorými povievali katalánske zástavy. Sitges dostál svojej povesti. Hoci je dnes aj obľúbeným rodinným letoviskom, stále v ňom možno stretnúť i poriadne výstredné týpky. Svalnatých chlapcov v miniatúrnych zlatých šortkách či mládenca s vyfúkaným účesom, ktorý za sebou ťahal troch podobne vyčesaných pudlíkov s červenými mašličkami. Darmo je, aj psy musia ladiť so svojím pánom.

Dátum Corpus Christi, katolíckeho sviatku Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, je pohyblivý. Koná sa 60 dní po Veľkonočnej nedeli a v každej krajine ho oslavujú trochu inak. K tunajšej tradícii patria okrem už spomenutých akcií sprievody, procesia a najmä prekrásne kvetinové koberce.

O pol siedmej vyšlo z radnice šesť gigantických bábok a vybralo sa pomaly dole uličkou, pôsobivo sa nesúc medzi balkónmi. Každá bola obkolesená suitou chlapov. Spravila niekoľko krokov, a potom sa roztočila ako bláznivá, až jej plášť vial a prázdne rukávy lietali okolo tela a fackali divákov. Vyzerá to ako sranda, ale nie je. Gegant, obor, je vysoký päť metrov a váži 90 kíl. Kostra je obvykle z dreva alebo hliníka, na nej je nasadená sadrová či papierová hlava. Jeden chlap vlezie pod dlhé šaty, zdvihne konštrukciu a ide, koľko vydrží. So sto kilami na pleciach tancovať veľmi nemôže, preto sa len krúti. Okoloidúci členovia nosičského družstva sa pri nesení často striedajú a zároveň dávajú pozor, aby bábka nespadla. Na prvý pohľad sa zdá, že sa jej len tak pletú pod nohami, no keď sa nosičovi zatočila hlava a ťažký kolos takmer tresol do davu, hneď ho zachytili a zabránili masakru.

Takmer každé katalánske mesto má svojich obrov, ktorí znázorňujú historické postavy, panovníkov alebo Maurov. Sitgeských Gegants tvoria dva páry kráľovské a jeden maurský, ten bol menší a nosili ho ženy. Dvojice sa občas k sebe galantne priblížili, roztočili sa, potom  zase malými krôčikmi odcupotali. Musela som sa usmiať pri pohľade na kráľa, ako pod dôstojným zamatovým rúchom prepletal nohami v bielych teniskách.

Bábky sprevádzalo niekoľko hudobných skupín, každá hrala niečo iné, trochu ľudové, trochu šmrncnuté arabskými motívmi a najviac ma potešilo, keď som rozoznala známu českú pieseň Škoda lásky.

Obri sa pobrali kľukatými cestami do modernejšej časti a medzitým sa už v centre začali zhromažďovať ľudia so škatuľami kvetov na koberce, catifes de flors, cez ktoré pôjde v nedeľu večer sprievod. Hovorí sa, že už v roku 1887 barcelonský umelec Arcadi Mas namaľoval Procesiu Božieho tela v Sitges s ulicami pokrytými lupeňmi, no naozaj sa to začalo robiť až v roku 1952. Na výzdobu sa používa okolo 150 tisíc kusov kvetov, najmä karafiátov, dovezených z Kolumbie, ale i gerbery, harmanček, kávové zrná, šišky, vetvičky, orechy, posekaná tráva, listy a piliny.

Trhanie okvetných lístkov je pre obyvateľov Sitges spoločenská udalosť. Tak, ako sa kedysi na Slovensku driapalo perie, tu sa trhajú kvety. Všade v uliciach posedávali skupinky dobrovoľníkov, ošklbávali lupene, klebetili a pojedali pizzu, odhodlaní robiť hlboko do noci. Viete si potom predstaviť tie skvelé susedské vzťahy, aj preto, že podobných príležitostí na spoluprácu je tu habadej, ale o tom až inokedy. Spýtala som sa, či sa môžem pridať a miestni sa ochotne pomkli, aby mi uvoľnili miesto pri škatuliach žltých klinčekov. Vysvetlili mi know-how – stačí zakrútiť dolnou zelenou časťou a kvet sa rozpadne na prvočinitele. Krútila som teda karafiátom hlavičky a cítila sa ako barbar. Hromada voňavých lupienkov rýchlo rástla.

O desiatej večer začali pracovať kresliari, ktorí mali na štvorčekovom papieri do detailov narysované obrazce a museli ich precízne prekresliť na chodníky. Každý mal svoj ohradený priestor, kružidlo, špagát a kriedy. Koberce boli takmer v každej ulici a dlhokánske, zdalo sa mi, že to nedorobia ani do Vianoc. Pri mojej prvej obchádzke ešte všetci behali po kolenách sem a tam, no po polnoci sa to začalo črtať, niektorí už dokonca obkladali obrázky kvetmi. Výdatne pomáhali i malé deti, ktoré by u nás dávno spali. Nuž, Katalánci, milujúci oslavy všetkého druhu, si zrejme musia na tvrdé celonočné hýrenie zvykať od malička.

V nedeľu ráno bola väčšina kobercov hotová, len ten najdlhší ešte dokončovali. Farebné pokrývky ciest prilákali množstvo ľudí z Barcelony, všade bola tlačenica, no nik sa nerozčuľoval. Obyvatelia Sitgesu vytvorili nádherné dielka. Pred radnicou sa usmievalo dievčatko s balónmi, páčili sa mi žlto-ružové vtáčiky, veselí klauni aj Malý princ. No asi najkrajšie boli margarétky, ťahajúce sa z centra takmer k moru.

Ďalšou nedeľnou atrakciou, ktorá v Katalánsku patrí k tradíciám Corpus Christi, bolo L´ou com Balla, Tancujúce vajce v Romantickom múzeu a v Paláci del Rei Moro. To sa prázdne vajce položí na prúd vody v malej fontáne a nechá sa na ňom poskakovať. Poletuje, hopká, rotuje, až sa okolo neho vytvorí ružica z kvapiek, ktoré sa na slnku ligocú ako perly. Fontána je ozdobená vencom kvetov, aby vajce nevypadlo von, pretože ak vydrží, je to dobré znamenie pre celé nadchádzajúce obdobie. Keď spadne len na dno, prúd ho zase vynesie hore a ľudia sa tešia a fotografujú sa s ním. Pôvod tohto zvyku nie je známy, hovorí sa, že v šestnástom storočí františkánsky kňaz videl tancujúce vajce v Taliansku a po návrate navrhol, aby sa rituál začal robiť aj v barcelonskej katedrále, skade sa postupne rozšíril i ďalej.

Popoludní sa konala ďalšia cercavila – sprievod, pri ktorom ľudia na balkónoch obrov obsypávali okvetnými lístkami. Po ňom sa už pred kostolom Sant Bartomeu i Santa Tecla na skalnatom výbežku nad morom začali zhromažďovať naparádení obyvatelia Sitgesu. O pol ôsmej sa začala slávnostná omša, množstvo malých detí čakalo prvé sväté prijímanie.

Záverečnej procesie sa zúčastnilo azda celé mestečko. Ako prvé kráčali bábky a tentokrát rovno cez koberce, až zvírené lupienky poletovali okolo nich. Farebné obrázky boli navždy zničené. Nasledovali dievčatká v bielych šatách, chlapci v oblekoch, hudobné skupiny a Drak a Orol, el Drac a l´Áliga s karafiátmi v papuli. Tieto sochy patria k miestnemu folklóru, pri iných sviatkoch im z papúľ sršia iskry. Zvláštnosťou sitgeskej kultúry je tanec Moixiganga, ktorý však v skutočnosti tancom nie je, členovia skupiny predvádzajú rôzne výjavy z náboženského života. Teraz vytvorili takmer gymnastickú zostavu, keď na pleciach niesli ukrižovaného Ježiša.

Nasledovali kňazi s krížom a bohato zdobené nosidlá so sochami a tabernákulom, a napokon davy veriacich so sviečkami. Procesia sa mlčky uberala hore ulicou, v tme bolo vidieť len hmýriace sa desiatky svetielok, ktoré sa vracali nazad ku kostolu.

Keď nosidlá vošli dnu, bábky sa presunuli pred radnicu a naposledy sa roztancovali. Raz hrala kapela vľavo, potom vpravo, akoby súťažili, kto to dá hlasnejšie. Sochy sa šialene točili, koľko vydržali, až kým takmer nespadli. Potom sa chlapi pod sukňami bleskovo vymenili a opäť sa rozvrteli ako tancujúci derviši, navzájom sa hecovali, až im ťažké zamatové plášte viali okolo tela. Aj publikum kričalo, tlieskalo a skákalo.

Toto celé trvalo vyše polhodiny, potom sa bábky uklonili, opatrne podliezli elektrické vedenie a odobrali sa do Paláca del Rei Moro. Tam k nim pristavili rebrík, vyzliekli ich donaha a odmontovali im ruky. Potom ich uložili na stoly ako pri operácii a jeden nosič sa im skúsene pohrabal vo vnútornostiach a oddelil i hlavu. Slávnosť sa skončila, bábky budú pár mesiacov odpočívať.

Keď od mora zadul vánok, okvetné lupienky poletovali vo vetre ako sneh, zakrátko po nich neostala ani stopa. Ale to nič, Sitges si určite nájde ďalší dôvod na oslavu…

Ak sa ti článok páčil, zdieľaj ho aj pre ostatných, ďakujem:-)