Výstava kvetov RHS Chelsea Flower show
Svoje najnovšie kreácie a svetové trendy tu predvádzajú slávni záhradní architekti z mnohých krajín, vlastný kútik mala i vojvodkyňa Kate. Úžasné boli romantické altánky, rozkošné skleníky, modrooký drak. Ale trpaslíci majú vstup zakázaný!
RHS Chelsea Flower show je síce menšia ako výstava kvetov v Hamptone, no oveľa prestížnejšia. Pre milovníkov záhradníčenia je najdôležitejšou udalosťou jari, každý rok ju navštívi skoro 160 000 návštevníkov. Takmer vždy je medzi nimi i kráľovná (vynechala iba dva ročníky), mnoho ľudí z vyššej spoločnosti i celebrít.
Prvýkrát sa konala v roku 1862 pod názvom Veľká jarná šou, pod jedným jediným stanom v Kensingtone. Neskôr sa ju jej organizátor, charitatívna Kráľovská záhradnícka spoločnosť, (Royal Horticultural Society - RHS), rozhodla premiestniť do centra Londýna. V roku 1912 sa jej podarilo zaistiť priestory v Kráľovskej nemocnici Chelsea, a odvtedy sa pod súčasným názvom koná tam.
Prerušili ju len počas druhej svetovej vojny, pretože armáda potrebovala miesto na protileteckú obranu, no jej brány sa opäť otvorili už v roku 1947. Postupne pribúdalo vystavujúcich i hostí, turnikety nezvládali nápor, až bolo napokon rozhodnuté predĺžiť otváracie hodiny. Prvé dva dni sú však len pre členov RHS, preto je lepšie zakúpiť si lístky s predstihom.
Výstavu sprevádzali kontroverzie, kuriozity i nepriazeň počasia.
V roku 1927 to bola kampaň za zákaz vstupu zahraničným vystavovateľom, aby zbytočne nekonkurovali domácim. RHS to múdro odmietla vetou, že ,,Záhradníčenie nepozná národnosť.“
Rok nato prišla pred otvorením taká hrozná búrka, že zaplavilo a poškodilo celý areál. Obetaví organizátori pracovali celú noc a ráno sa brána otvorila, akoby sa nič nestalo. O štyri roky neskôr ukážku letného domčeka spláchlo tak, že sa úplne zosypal.
Jednou z najprotirečivejších záhrad v histórii bolo v roku 1994 dielko Paula Coopera ,,Cool and Sexy“, kde prúd vzduchu spod mriežky nadvihoval sukne nič netušiacim ženám.
Do roku 2000 bývali kvety vystavené pod stanom, ktorý bol zapísaný do Guinessovej knihy rekordov ako najväčší na svete. Keď v roku 2000 postavili nový pavilón, šiator bol rozstrihaný a použitý na vrecia, zástery a saká.
Záhradní trpaslíci sú absolútne zakázaní, pretože spadajú do kategórie ,,pestrofarebné mýtické bytosti“, sú spájaní so záhradkami nebohatých, neznámych a nevkusných a odvádzajú pozornosť od vystavených rastlín. Výnimku dostali len v roku 2013, a i to mnohých pohoršilo. RHS dala trpaslíkov známym ľuďom a poprosila, aby ich pomaľovali a vyzdobili; potom ich vydražila na charitu.
Mimochodom, Chelsea Flower show má aj nepísaný dress code. Dámy nosia šaty z ľahkých materiálov s kvetinovou potlačou a páni saká a kravaty. Klobúky nie sú vítané, pretože môžu ostatným brániť vo výhľade. Pobavilo ma odporučenie, ktoré som kdesi vyčítala, doplniť outfit kvetinovou vôňou :)
A tak som prežehlila svoje zelenkavé šaty s ružami, zliala sa pivóniami od Dolce & Gabbana a vyrazila na výstavu.
Vstupná brána bola pôsobivo vyzdobená kvetmi. Ďalej sme sa spolu s davom valili po ceste, lemovanej stánkami so všetkým možným i nemožným, doslova od topánok cez obrazy až po hojdacích koníkov. Potom sa to nečakane zahustilo, pretože hneď prvú záhradu navrhla (v spolupráci s renomovanými architektmi) vojvodkyňa Kate. Volala sa Naspäť do prírody a mala inšpirovať na rodinné výlety do lesa, kde deti môžu liezť po stromoch, hojdať sa, člnkovať, zbierať lesné jahody či opekať si špekáčiky (alebo čokoľvek si v Británii opekajú). Kate si síce s rodinkou užila svoj les za zavretými dvermi, no každý túžil mať aspoň fotku jej výtvoru.
Veľký pavilón bol ako splnený sen každého záhradníka, nachádzalo sa v ňom množstvo kvetov z celého sveta. Obrovské ľalie, voňavé jak sviňa, lupiny úžasných pastelových odtieňov, masa visiacich fuksií, begónie veľké ako ruže, orchidey, hrachor, narcisy,
tulipány, kosatce, záplava klematisov, kaktusy, veľké biele a fialové hlavy okrasného cesnaku, pivonky, ruže, obrastajúce biely plot... Viac nemá význam popisovať, pozrite si fotografie.
Porota udeľuje štyri ocenenia v piatich kategóriách (zlato, pozlátené striebro, striebro a bronz), a keďže v máji uplynulo 200 rokov od narodenia kráľovnej Viktórie, floristi súťažili aj o najkrajšiu kvetinovú korunu.
Boli tu i ukážky záhrad na rôzne témy, jedna krajšia ako druhá: africká, ekologická, tropická... Svoje najnovšie kreácie a svetové trendy predvádzali slávni záhradní architekti z mnohých krajín a stavím sa, že nejedného návštevníka inšpirovali k okamžitému nákupu rastlín a doplnkov.
Anglická záhrada má vraj vyzerať, akoby sa jej nedotkla ľudská ruka. Hoci jej prvky (kvety, kríky, stromy) pôsobia divoko a nespútane, celok je harmonický a kvitnutie jednotlivých druhov na seba nadväzuje tak, aby neustále žiarila farbami. A presne tak to aj bolo, šľachtené odrody sa miešali s poľnými, nízke s vysokými, dačo bolo v rozpuku a dačo nie. Niektoré zákutia naozaj vyzerali, akoby ich ktosi len tak vykrojil z lúky... Paráda!
Vonku bolo množstvo stánkov a keby som mala v peňaženke milión libier a so sebou čatu nosičov, tak by som ich určite vykúpila. Strašne sa mi páčili malé romantické záhradné domčeky, kde už na stole stála kytica a vedierko s fľašou šampanského... Mobilné skulptúry, hojdačky, rozkošné skleníky (áno, aj skleníky môžu byť rozkošné). Fontány všetkých možných tvarov a veľkostí, predstavte si do detailov vypracovaný krík, z listov ktorého prší... to musí byť radosť mať to v noci pod oknom. Nádherné boli i bronzové sošky rozprávkových bytostí z dielne Robert James...
No azda najväčší obdiv zožali fantastické skulptúry z rôznych pokrútených konárov. Anglický umelec James Doran-Webb, žijúci a tvoriaci na filipínskom ostrove Cebu, má vraj veľkú ,,zbierku“ naplaveného dreva a z toho vytvára diela, ktoré vyzerajú, akoby ich stvorila sama príroda. No keď som sa im lepšie prizrela, pochopila som, že držia pokope vďaka dôvtipne ukrytým klincom. Úžasné boli dve žirafy, mama s mláďatkom v skutočnej veľkosti, jeleň, pštros, prasiatko i obrovský modrooký drak, tróniaci na altánku. Ľudia sa zastavovali, ochkali, achkali... až som začula známu reč: ,,Hele, Máňo, toho draka nám Jarda udělá za tisícovku, jen mu to musíme dobře nafotit!”
No, Máňo, ušetríte pekných pár tisíc libier, ale takého draka vám Jarda určite neudělá... :)
V posledný deň sa koná výpredaj. O štvrtej zazvoní zvonec a vystavovatelia začínajú predávať nádherné, kvalitné, často aj ocenené kusy, ktoré dovtedy stáli na poličkách. Ale býva to vraj taká mela, že Briti zabudnú na svoje typické zdvorilé spôsoby a tlačia sa a predbiehajú...
Rada chodím do londýnskeho obchodíku Irregular Choice na ulici Carnaby street, kde majú tie najbláznivejšie topánky, aké si len viete predstaviť - s rozprávkovými postavičkami, kačičkami, mašličkami, ovocím i s podpätkami, naplnenými tekutinou, v ktorej snežia trblietky... Už som ich párkrát obzerala, ale nekúpila, nie je to môj štýl. No tentokrát, možno ovplyvnená tou kvetinovou nádherou, som predsa len neodolala a vzala si jedny ružičkové - v tých pôjdem na výstavu na budúci rok :)
Pozri aj: Rozkvitnutá Chelsea, Londýn
5 Dní
