Kvetinové korzo Loenhout, Bloemencorso Loenhout
Hoci dedinka Loenhout má len pár tisíc obyvateľov, každý rok sa tu koná najväčšie kvetinové korzo v Belgicku. Obyvatelia na ňom pracujú niekoľko mesiacov, na vozy spotrebujú štyri milióny georgín
Dedinka Loenhout (súčasť samosprávnej jednotky Wuustwezel) má len čosi viac ako štyri tisíc obyvateľov, no napriek tomu tu od roku 1952 každú druhú septembrovú nedeľu organizujú najväčšie kvetinové korzo v Belgicku.
Príprava trvá tri - štyri mesiace, počas ktorých sa stovky dobrovoľníkov z okolia schádzajú vo veľkom stane, kde sa pracuje na kostre budúceho voza. Spolu jedia, pijú hektolitre kávy, smejú sa a utužujú susedské vzťahy. Základná štruktúra z papierovej hmoty by mala byť hotová najneskôr do konca augusta.
S pripevňovaním kvetov sa začína vo štvrtok alebo v piatok pred sprievodom. To je roboty ako na kostole, veď na parádu padnú štyri milióny georgín! Niektorí používajú lep, iní svorky alebo malé klince – aby sa im ľahšie zatláčali do hmoty, pomocou lepiacej pásky si pripevnia na palec mincu. Ak náhodou kvety určitej farby dôjdu, žiadny problém, každý tím má svojho ,,obchodníka“. Namiesto toho, aby použili iný materiál, vybártrujú od susedov všetko, čo potrebujú alebo mierne upravia návrh.
V sobotu miestne rádio vysiela reportáž z jednotlivých stanov, ktoré môže navštíviť každý, kto chce vidieť, ako vznikajú mohutné umelecké diela – v priemere osem metrov vysoké a štrnásť dlhé.
Mnohí tvrdo pracujú až do nedeľného rána, potom utekajú domov, trochu si oddýchnu, prezlečú sa a idú nazad. Ťahať alebo tlačiť svoj voz a užívať si zaslúžený potlesk publika. Každý rok sa vraj na nich príde pozrieť viac ako 17 000 divákov...
Loenhout sa nachádza na severe Belgicka, na hranici s Holandskom. Autobus z Antverp ani nedošiel do dediny, už bola uzavretá, aj autá parkovali na okolitých lúkach. Ulice boli zaplnené stánkami s najrozličnejším tovarom – rozkošnými prútenými ozdobami do záhrady i úplnými somarinami. O jedlo sa starali foodtrucky, pojazdné ,,reštaurácie“ a výber bol dobrý, hneď som si dala typické belgické hranolky s majonézou. Potom som si šla nájsť dobrý flek, pretože domáci už posedávali na priedomí, vyhrievali sa na slnku a čakali, kedy to vypukne.
Sprievod sa začal o druhej. Najprv v rámci reklamy šašovia porozdávali deťom zmrzlinu, potom sa zjavili detské vozíky. Nuž, aj najmladšia generácia musí byť zapojená, aby si zvykala na tradície. Prešiel okolo nás kvetinový klavír, žltá ponorka, chobotnica, skauti, Aladin... ale aj, prepytujem, hovná, ťahajúce záchodovú misu. Neverila som vlastným očiam! J A neskôr ešte prišla kadibudka, pričom výsledný hnedý produkt ,,sedel“ na tyči a veselo sa usmieval.
Do úžasu ma priviedla skupinka vzorne pochodujúcich husí. Vpredu kráčala dievčina, ktorá ich viedla, za nimi pán s bubienkami, udávajúci rytmus. Husi sa tvárili akoby boli zvyknuté predvádzať sa pred publikom a šliapali pekne v zákryte, raz a dva, raz a dva. V prvej chvíli som si pomyslela, že to budú dáke ,,mechanické hračky“, ale nie, sivé vtáky boli živé! No, klobúk dole, toto som ešte nevidela :)
Jedno malé autíčko šlo trasou tak krivolako, akoby si šofér pred jazdou hrkol zo dve deci, ,,vlnkoval“ sprava doľava a naopak... Keď prišlo bližšie, zistila som, že je plné vody. Vodič mal v ústach náustok a vôbec ho nevyviedlo z miery, že okolo neho plávali oranžové rybičky. Kúsok odo mňa zrazu niečo buchlo, auto začalo dymiť a všetkých nás poriadne postriekalo! Chvalabohu, fotoaparát zásah nedostal...
Potom sa už na scéne začali jeden za druhým zjavovať veľké vozy. Bolo ich 32, striedali sa s pochodovými kapelami, mažoretkami a ďalšími umelcami. Boli nádherné, farebné, gigantické. Niektoré som pochopila a k iným som si musela prečítať vysvetlenie. v programe. Asi najviac sa mi páčil putujúci kazeťák s názvom „Návrat do osemdesiatych rokov“, ktorý vyhrával staré disko hity, chutne vyzerajúce žlto-fialové suši a múmia, vyliezajúca zo sarkofágu.
Ale aj “Vikingovia”, “Kolumbovo vajce”, gigantické ruky s autíčkami („Vrm vrm“), pokazená kosačka, okolo ktorej sa hemžili malí ľudkovia („Škriatkovia to dokážu“) a voz, obsypaný pestrou kvetenou („Povedz to kvetmi“). Ani tu nechýbali záchody, tentokrát kabínky počmárané vandalmi („Bol som tu“).
Pri druhom okruhu porota ohlásila víťaza – stal sa ňou výjav s názvom „Veľký“. Kdesi v budúcnosti sa udiala katastrofa, ktorá spôsobila zmiznutie celých miest, zatiaľ čo zvieratám prospela, dorastajú do obrovských rozmerov. Zásoby jedla sa míňajú, ale poľovníkom sa podarilo uloviť ozrutné prasa a teraz ho hrdo nesú cez dedinu...
O pol šiestej vozy odparkovali na výstavisku Sportcomplex de Dorens, a zostali tam až do pondelkového večera, aby si ich každý mohol obzrieť zblízka....