Blší trh v Lille, Braderie de Lille

Reštaurácie súťažia, kde sa zje najviac mušlí -  čašník čaká na váš posledný hlt, potom schmatne tanier s prázdnymi škebľami a dychtivo ho uteká vysypať na obrovské kopisko uprostred ulice, okolo ktorého krúžia muchy 

Keď kedysi v stredoveku komorníci v Lille dostali právo jeden deň v roku predávať vyradené šatstvo svojich pánov, netušili, že sa stali zakladateľmi tradície. Trh sa pomaly rozrastal, až sa stal najväčším blším trhom v Európe. Koná sa prvý septembrový víkend a dvojdňové nákupné šialenstvo každý rok pritiahne viac ako dva milióny návštevníkov.

Už deň pred otvorením si predávajúci z rôznych krajín vyznačujú kriedou alebo sprejom svoje teritórium, aby im ho nik neobsadil a mnohí prespávajú v stanoch v parku. Stánky sa vraj rozkladajú na chodníkoch o celkovej dĺžke sto kilometrov. Celé centrum sa zmení na pešiu zónu. Existuje mapka s rozdelením úsekov podľa tovaru, ale veľmi vám nepomôže, nemali sme pocit, že by ho striktne dodržiavali.

Na blšáku v Lille sa dá kúpiť a predať úplne všetko: starožitnosti, oblečenie, šperky, riad, sklo, obrazy, zbierky, strieborné príbory, koberce, nábytok. Nájdete tu veci nové, staré, zánovné i také haraburdy, aké by ste si nevzali, ani keby vám k nim priložili sto eur. Ceny nízke, vysoké alebo také, aké si vyhádate. Niekto si príde na svoje a iný nie. My sme nad ,,módnym výpredajom“, pozostávajúcim z polyesterových čínskych handier ohrnuli nos, ale videli sme aj takých, čo odchádzali s plnými taškami a úsmevom.

Chvíľami sme sa museli doslova rvať davom, kritická chvíľa nastala poobede. Dostali sme sa do šialenej ľudskej zápchy, nemohli sme sa ani pohnúť vpred, ani vrátiť. Masa nami mykala doprava a doľava, uvažovala som, či si nemám odbaviť svoj prvý panický záchvat v živote. Stlačilo nás takmer na placku, nemohla som sa nadýchnuť. Keď už na mňa prichádzali milosrdné mdloby, tlaky sa uvoľnili a konečne sa nám podarilo vyviaznuť.

Nikdy viac! Desaťtisíce stánkov nás prestali zaujímať, namiesto hľadania výhodných kšeftov sme sa usadili do reštaurácie a objednali si pohár vína a mušle. Práve sa začala ich sezóna, moules s hranolčekmi a pivom boli hlavnou ponukou. K trhu totiž patrí ešte jedna tradícia: reštaurácie súťažia, kde sa ich zje najviac. Donesú vám ich v obrovskej mise a priam vidíte, ako čakajú na váš posledný hlt. Potom čašník vezme tanier s prázdnymi škebľami a dychtivo ho uteká vysypať na obrovské, ohradené kopisko uprostred ulice, okolo ktorého krúžia muchy. Počas víkendu sa vraj skonzumuje až päťsto ton mušlí! A tak je vám jasné, že mestom sa okrem muziky pouličných muzikantov nesie ešte aj nevábny odér morských plodov...

Ak sa ti článok páčil, zdieľaj ho aj pre ostatných, ďakujem:-)